1Sep
Sedemnásť vyberá výrobky, ktoré si myslíme, že sa vám budú páčiť najviac. Prostredníctvom odkazov na tejto stránke môžeme získať províziu.
Môj priateľ, ktorého som navštevoval na základnej, strednej a strednej škole, sa tento víkend stal obeťou nezmyselného streľby. Včera večer som ho bol navštíviť v nemocnici a som rád, že môžem povedať, že sa má dobre, ale cítim hnev. Som nahnevaný nielen na ľudí, ktorí sa zúčastnili streľby, ale aj na seba. Cítim sa úplne pohltený svojim vlastným svetom, a to aj preto, že som tak blízko svojho domova a komunity, že som povinný tam byť.
Chýbajú mi sestry, ponožky a matka, ale mám pocit, že keď idem domov, často mi chýba časť tohto takzvaného „vysokoškolského života“. Občas mi skrsne v hlave myšlienka prestúpiť do vzdialenejšej školy, ale táto predstava sa rýchlo vytratí, pretože ja viem, že Howard je miesto, kde sa môžu nachádzať študenti afroamerickej žurnalistiky, a že som sa stretol s mnohými skvelými ľuďmi priatelia. Keby bol v Chicagu, alebo ešte lepšie v Mexiku, sesterský kampus. Myslím, že tieto pocity sú súčasťou môjho rastúceho a adaptačného procesu (dúfam, že sa to sakra ponáhľa).
