1Sep
Sedemnásť vyberá výrobky, ktoré si myslíme, že sa vám budú páčiť najviac. Prostredníctvom odkazov na tejto stránke môžeme získať províziu.
Kto: Ja, niekoľko priateľiek, pár nových priateľov
Kedy: 3:00 hod
Kde: bazén, plot a topánky ...
Pred niekoľkými nocami sme sa s priateľmi vybrali po noci von späť do areálu. Pri prechádzke okolo bazéna pri Trusler Hall (internátny komplex) jeden z chalanov, s ktorými sme boli, mal vynikajúci nápad vtrhnúť dovnútra a užiť si zábavu pri bazéne. Hlučný dav využil príležitosť a čoskoro sme sa všetci vyšplhali cez plot z pletiva. Najprv som váhal, ale prečo nie, v dohľade nebol žiadny ochrankár ...
Tak sme sa schladili na palube a postriekali sa v bazéne. Všetko sa stupňovalo, až kým niekto nekričal: „POH-leece!“ Nohy zrazu začali šialeným lietadlom lietať na vzdialenejšiu stranu bazéna. Niekoľko chlapov jednoducho preskočilo cez plot a zmizlo v tme. Ja, kvapkala som mokrá, jedna ružová omotaná okolo ramienok na vysokých podpätkoch a bežala k plotu s kabelkou letiacou za mnou.
Spomínal som už, že som mal sukňu?
Alebo že by bol plot orezaný reťazou orezaný smrteľne ostrým ostnatým drôtom? (Ďakujem Joe Glidden.)
Dostávam sa k plotu, prehadzujem svoje veci a rýchlo hľadám prechod podobný Parkouru na druhú stranu. Samozrejme, dovtedy na mňa čakali iba dve moje priateľky a novo zoznámený chlap a vysmievali sa mi rozstrapatený vzhľad a povedal mi, aby som sa poponáhľal napriek tomu, že „policajné“ zdesenie bolo falošné alarm.
Úspešne mierim bokom plotu, ale keď som sa dostal na vrchol, cítil som, ako sa niečo zachytilo o protihrot. Chcel som však rýchlo zísť dole, a tak som skočil bez toho, aby som sa obzrel za seba... asi najhlúpejšie rozhodnutie vôbec.
Počul som obrovský rachot a pokúsil som sa zabrániť tomu, aby som spadol. Pritom som otvoril ruku. Barbina mi prerazila tkaninu sukne a ja som bol prichytený ako visiaca handrová bábika o plot. Zúfalo sa teda pokúšam uvoľniť si cestu dole, ale nechcel som mať sukňu vytiahnutú cez hlavu, ale pokúsil som sa vyskočiť späť na vrchol, aby som si sukňu vypol. Ľudia, ktorých volám „priatelia“, sa hystericky smiali, zdvojnásobovali a zvierali sa za brucho namiesto mojich bezmocných, mávajúc rukami.
Chlap, s ktorým sme boli, ma musel zniesť a znova ma položiť na zem. Haha, nepamätám si, či som sa celý čas smial alebo plakal. Netreba dodávať, že som bol skľučujúci, keď som našiel potôčiky krvi a špiny, ktoré mi stekali po ruke, a dieru v zadnej časti sukne.
Máte niečo, čo by ste mohli ukončiť v takom trápnom momente !?
