Som nebinárny? Mladí ľudia vedia, že sú nebinárni

Pohlavie je spektrum a neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako objaviť svoju rodovú identitu a svoje zámená. Cesta každého je iná a skúsenosti každého sú platné. Tí, ktorí sa neidentifikujú v rámci mužskej/ženskej binárnej sústavy – sociálneho a kultúrneho konštruktu, ktorý kategorizuje pohlavie do týchto dvoch foriem – môžu identifikovať ako nebinárne.

„Nebinárna môže byť identita osoby alebo by to mohol byť zastrešujúci výraz, ktorý [zahŕňa] viacero identity, ktoré nezapadajú do kategórie muža alebo ženy,“ Ted Lewis, riaditeľ programov pre mládež na Kampaň za ľudské práva, vysvetľuje. Tieto rôzne rodové identity zahŕňajú genderqueer, genderfluid, agender a bigender.

Nebinárni ľudia môžu použiť oni/ich zámená, binárne zámená ako ona/jej a jeho/jeho alebo neozámená ako ze/hir/hirs a ey/em/eir. Niektorí môžu vyskúšať rôzne zámená alebo použiť zmes rôznych zámen, aby zistili, čo najlepšie vystihuje ich identitu. „Skutočne ide o to, čo im robí dobre a čo sa cíti dobre, keď komunikujú so svojimi priateľmi a rodinou,“ hovorí Lewis.

nedávno Demi Lovato oznámila, že teraz používajú zámená ona aj oni. "To neznamená, že Demi Lovato je nejakým spôsobom menej nebinárna," hovorí Lewis. „To znamená, že teraz povedala, vlastne som o tom premýšľal. Skúsil som to a ona/ona je dobrý spôsob, ako sa na mňa obrátiť.“

Ak spochybňujete svoju identitu, dôležité je mať na pamäti, že nie ste sami. Lewis ukazuje na štúdia Williamsovho inštitútu z júna 2021 na University of California, Los Angeles, ktorá zistila, že odhadom 11 percent LGBTQ+ ľudí sa identifikuje ako nebinárni. "A to je asi 1,2 milióna nebinárnych ľudí v Spojených štátoch," dodávajú. "Takže keď poviem, že nie si sám, určite nie si sám." Existuje množstvo zdrojov pre nebinárnych ľudí, príp tí, ktorí by si mohli myslieť, že sú nebinárni, vrátane organizácií na podporu mládeže LGBTQ+, ako je Kampaň za ľudské práva a na Projekt sa stáva lepším, ktoré ponúkajú často kladené otázky a príležitosti na spojenie s inými nebinárnymi ľuďmi.

„Najväčšou vecou je nájsť svoju komunitu, nájsť ľudí, ktorí vás podporia na vašej ceste a umožnia vám preskúmať, kto ste,“ hovorí Lewis.

Nižšie sa mladí ambasádori z projektu It Gets Better a kampane za ľudské práva podelia o svoje príbehy a opisujú moment, keď si uvedomili, že sú nebinárni. Opäť je také dôležité poznamenať, že žiadny príbeh nie je rovnaký a každý z nich vychádza inak. Vedzte, že nie ste sami a vaše skúsenosti sú platné.

---

„Myslím, že som si uvedomil, že som genderqueer tak, ako som si uvedomil, že nie som cis. Pamätám si konkrétne, že v ôsmej triede som bol s touto osobou naozaj dobrý kamarát. Nepamätám si, ako sme sa o tom porozprávali, ale nakoniec som povedal: „Myslím, že som trans a myslím si, že som chlapec.“ Spýtal sa, aké meno by som chcel, aby používal, tak som mu povedal. on a použil by to meno. Potom boli dni, kedy by som povedal, že by mohol využiť Bellu. Bolo to veľmi tam a späť, čo ma, úprimne povedané, trochu vyčerpávalo. Podľa môjho názoru bolo veľmi vyčerpávajúce, že som sa musel preznačovať takmer každý deň, podľa toho, ako som sa cítil.

Urobil som si prieskum a nakoniec som zistil, že existuje milión iných rodových identít. Robil som toľko prieskumov a toľko som čítal a uvedomil som si, že som genderqueer. Nebol som cisgender, ale nebol som úplne v rámci dvojhviezdy. Našiel som toto tretie pohlavie alebo tretiu identitu, ktorú som tak dlho hľadal a nikde som ju nenašiel. Bol to veľmi prebúdzací zážitok. Raz som mal pocit, že sa mi otvorili oči a videl som celý nový svet, o ktorom som ani nevedel, že existuje. A tým deťom, ktoré sú ako ja, ako som bol a hľadajú zdroj, by som povedal, že všetko a čokoľvek je váš zdroj. Myslím si, že aj ľudia, ktorí nič nevedia, môžu byť zdrojom a zdrojom overenia. Bez ohľadu na to, ľudia, ktorým dôverujete a ktorým na vás záleží, vás potvrdia. A to je zdroj sám o sebe. Bol to zdroj, keď som mal 13, 14 rokov a nevedel som nič okrem toho, že moje srdce sa rozbúchalo, keď pre mňa ľudia použili jeho/jej zámená. To bol zdroj, ktorý ma sprevádzal mojím životom. Príde bod, kedy sa musíš nechať upadnúť do neznáma a to ti pomôže všetko pochopiť.“ –Alejandro Isabella, 17, on/on/jeho, ona/jej

---

„Moja cesta k objaveniu, že som nebinárna, začala, keď som dostal eufóriu z ľudí, ktorí ma nazývali chlapcom. Pri narodení mi bola pridelená žena a ako dieťa som bol predstavený ako muž. Mal som krátke vlasy a nosil som bratovo oblečenie. Ukradol by som mu ich zo skrine. A vždy by som bol rád, keby si ma ľudia mýlili s chlapcom, a nevedel som, prečo sa mi to páči, pretože by sa mi to nepáčilo, pretože iní ľudia sa urazili, keď sa to stalo.

Vedel som však, že vo mne je niečo iné. Myslím, že môj skutočný okamih realizácie nastal v roku 2020, verím. Bol som na dovolenke na pláži, tesne predtým, ako sa stal COVID. Mal som na sebe úzke plavky. Neboli to bikiny ani nič podobné – mala som na sebe bratove plavky a tesné tričko. A začali sa mi vyvíjať prsia a nič som pod tým nenosila, pretože som práve začala pubertu. Cez košeľu ste videli moje prsia a mohli ste povedať, aké sú. Vlasy som mala stále ostrihané nakrátko. Kúpal som sa v bazéne s bratom a bola tam skupina detí, ktoré na mňa kričali: ‚Hej, si chlapec alebo dievča?‘ Vyšiel som z vody, aby som sa s nimi porozprával, a videli moju hruď, pozreli sa na mňa a povedali: ‚Si dievča. Nevadí.‘ A to bola moja chvíľa nie, nie som. Nemal som rád, keď sa na mňa ľudia pozerali a vedeli povedať, čo som.

Odtiaľ pochádza veľa mojej dysfórie a eufórie. Takže, ak ľudia nedokážu nevyhnutne povedať, kto som, môže to byť eufória. Alebo ak použijú moje zámená, mám z toho eufóriu, pretože veľa ľudí to tak nerobí. Dysfória sú veci, ktoré nemôžem ovládať, vďaka ktorým ma iní ľudia vidia ako ženu – doslova čokoľvek o mojom tele, hlase alebo prítomnosti [čo núti ľudí predpokladať, čo som. Byť nebinárny pre mňa znamená, že nechcem, aby si ma videl ako chlapca. Nechcem, aby si ma videl ako dievča. Chcem len, aby ste ma spoznali ako človeka, pretože si myslím, že veľa ľudí bude mať vzťah k tomu, že nechcú, aby sa niekto pozeral na ich telo a len predpokladal, akí sú.

Moja rada je dať si čas, aby ste na to prišli. Neunáhlite sa a vedzte, že ste platní vo svojej identite, nech je akákoľvek. Aj keď si ostatní ľudia myslia, že je to zvláštne alebo nekonvenčné.“ –Elliot, 14, oni/oni/ich

---

„Keď som vyrastal, mal som plochú hruď a občas som sa obliekal mužsky a nekonečne som sa vysmieval, že mám plochú hruď, že vyzerám ako chlapec. Pamätám si, že na strednej škole za mnou chodilo po škole jedno dieťa, ktoré bolo mladšie ako ja, a kričalo: ‚Vyzeráš ako chlapec.‘ A ja som si povedal, ach, to je zlé. Nemám to robiť. Potom na strednej škole som sa stal roztlieskavačkou. Mám priateľa, ktorý bol veľmi toxický. Ale tento vzťah a roztlieskavanie a všetky tieto veci ma prinútili stať sa super, super ženskou – rada to nazývam toxická ženskosť. Bolo to do bodu, keď som už nebol sám sebou. Presadzovala som túto predstavu ženskosti a bolo to dusivé. Cez to všetko som sa v zrkadle nespoznávala.

Potom som išiel do Brave Trails, čo je letný tábor pre mladých LGBTQ+. Menovky nosíte so zámenami a menovky môžete kedykoľvek zmeniť. Kým som tam bol, bola preťahovacia noc. Všetci sa prezliekali a niekto sa ma spýtal, či sa chcem prezliecť ako drag king, a hneď mi to bolo nepríjemné. Bola som taká, že nie, nie, nie, som super ženská. Zvykol som si robiť srandu, že vyzerám ako chlapec. Nechcem sa zámerne obliekať ako chlapec. Ale potom som si uvedomil, ach, som v bezpečnom priestore. Už sa nepotrebujem cítiť nepohodlne, keď sa len hrám s pohlavím. Tak som to skúsil a páčilo sa mi to. Vtedy som sa rozhodol, možno je za tým niečo viac. Začal som sa hrať so zámenami a používať ich/ich zámená a on/jeho zámená. Hral som sa s menami. A vtedy som sa konečne spoznala v zrkadle.

Moja nebinárna identita tak veľmi kolísala. Bola som ona/oni a nebinárne ženské. Potom, keď som sa dostal na vysokú školu, bol som nebinárny muž. Rozmýšľal som nad testosterónom. Používal som ho viac. Použil som skôr mužské meno. Teraz sa to trochu vrátilo späť k tomuto ženskejšiemu, androgýnnemu miestu, ktoré naozaj milujem.“ –Rae, 23, oni/oni/ich

---

"Takže to bol pre mňa trochu zvláštny prechod. Bolo to pre mňa nové pochopiť. Práve o tejto identite nikto v podstate nehovoril a mnohým mladým ľuďom bola akosi cudzia. Myslím, že keď som si uvedomil, čo je to byť nebinárny, bol to pre mňa spôsob, ako povedať, nie som muž a nie som žena. Som to len ja. Nie som tu preto, aby som sa zaradil do tejto škatuľky pohlavia. Byť nebinárny je naozaj zvláštna vec, pretože mi nedáva žiadne pravidlá pre spôsob, akým sa obliekam, ani pre mená a zámená, ktorými môžem ísť. Idem okolo neho, ona alebo oni.

Pamätám si, ako som prišiel k rodine. Pamätám si, že to bolo trochu strašidelnejšie, ako keď som vyšiel ako queer. Ako som už povedal, nebinárny výraz je veľmi cudzí pojem. Pre mňa to bolo strašidelnejšie, pretože to bolo skôr z toho, že som musel vysvetľovať, čo to je. Je ťažké to vysvetliť, pretože byť nebinárnym nemá žiadne pravidlá. Je to len vec identity a vyjadrenia pohlavia. Je ťažké niekedy vysvetliť, ako to je a kto som. Pamätám si, ako som to povedal rodičom a oni na mňa nemali žiadne otázky. Bol som veľmi zmätený, pretože to pochopili a pochopili, že nechcem byť zaradený do tejto špecifickej rodovej dvojhviezdy a mám obmedzenia, pretože sa niekedy cítim veľmi obmedzovaný pohlavím. Mojou najobľúbenejšou vecou je byť rodovo nejednoznačnou osobou bez toho, aby som mal nálepku, že som muž alebo žena.

Stále tu bola časť mňa, ktorá bola zmätená a, úprimne povedané, vystrašená. Nevedel som, čo si ľudia pomyslia, čo si budú myslieť ľudia v škole. Získať prácu bolo trochu ťažké. Keď som sa snažil povedať [spolupracovníkom], že toto bolo meno, ktorým by som sa chcel v tento deň volať, alebo zámená, ktorým som chcel, aby sa mi v tento deň hovorilo, bolo to veľmi mätúce a ťažké. Nakoniec som sa musel odstrániť, pretože aj keď som vedel, že sa ma nesnažia nerešpektovať, je to neúctivé. Ďalšia vec, ktorá z toho vzišla, bolo zistenie, že sú tiež genderfluidné.

Niekedy sa rada cítim stále žensky. Niekedy milujem vystupovať pod menom Lucy. Niekedy milujem chodiť v opätkoch alebo mať vlasy v cope a podobne. Ale sú tu iné moje časti, ktoré sa cítia viac mužské. Pre mňa, keďže som genderfluidná, to nikdy neznamenalo, že som jedného dňa striktne muž alebo jeden deň žena. Stále som mal tú nebinárnu identitu, je to len vec vyjadrenia. Moje pravé ja vychádza cez tieto identity, cez tú nebinárnu identitu a cez tú genderfluidnú identitu.

Vec, ktorú vždy odporúčam každému, aj keď to nie je o identite alebo nebinárnosti, je nájsť si svoj odbyt. Daj tie pocity von. Písal som hudbu, počúval hudbu. Niekedy je to vecou kričania z plných pľúc, ale nájdite nejaký spôsob, ako dostať tieto pocity von, aby ste znížili stres, ktorý na seba máme.“ –Luke, 16, oni/oni/ich, ona/jej/jej, on/jeho/jeho

---

„Odmalička som sa vždy cítila viac ako dievča. Pri narodení mi bol pridelený muž a nikdy som sa naozaj necítil ako muž. Tak som si pomyslel, že ak nie som muž, jediná ďalšia možnosť, ktorú mám, je žena. Ale ako som vyrastal, stále viac som hľadel na pohlavie a veľmi široké spektrum, ktoré existuje. Povedal by som, že pred dvoma rokmi som zistil viac o nebinárnej [identite]. Stále som sa o tom učil, hľadal som o tom viac, pretože som mal naozaj pocit, že ma to v istom zmysle priťahuje. Potom som asi pred rokom začal premýšľať a uvedomovať si, počkajte chvíľu. Som nebinárny. Povedal som rodičom, že v skutočnosti nie som dievča, som nebinárny. Čím viac som vyrastal, tým viac som sa učil a mal som viac času premýšľať o tom, kto som. A dnes sme tu.

Neexistuje žiadny nesprávny spôsob, ako na to ísť. Ak máte pocit, že s tým chcete experimentovať, nie je na škodu zaexperimentovať s iným menom a zámenami. Je to len ďalšia časť sebaobjavovania. Experimentujte s oblečením a účesmi. Keď zistíte, v čom sa cítite najlepšie a čo sa cítite pohodlne, je to naozaj dobrý pocit.“ –Avery, 15, oni/oni/ich