2Sep
Sedemnásť vyberá výrobky, ktoré si myslíme, že sa vám budú páčiť najviac. Prostredníctvom odkazov na tejto stránke môžeme získať províziu.
Sedemnásť: Aké ste mali skúsenosti so šikanovaním na strednej škole?
Audra Mari: V jednu nedeľu som prišiel domov a celú moju príjazdovú cestu zaberal veľký panáčik a pod ním boli malé panáčiky. V hornej časti panáčika bolo napísané „Sasquatch“. V podstate si zo mňa robilo srandu, pretože som vysoký. Na futbalových zápasoch iné deti spievali veci, napríklad na domácom futbalovom zápase dav skandoval „Choď domov Mari“. Znak toho dievčatá sa postavili tvárou v tvár tímu, ktorý im želal veľa šťastia, ale na zadnej strane nápisu bolo napísané „Choď domov Mari“ pre celú študentskú sekciu, aby viď. Na volejbalovom tréningu ma toto dievča zatlačilo do šatne a kričalo na mňa, Zavolal mi všetky tieto mená a povedal mi, že som poslal obrázky jej priateľovi, ktorého ani nemám vedieť. Raz počas obeda som tam sedel so všetkými svojimi priateľmi a v obednú hodinu kráčalo mladšie dievča. Prišla k miestu, kde som sedel, hodila na mňa papierový obedový vak a bolo na ňom moje meno. Povedala: „Toto môžeš jesť na obed.“ Vnútri vaku boli kocky cukru, mrkva, reďkovka, ako len kopa vecí, ktoré by kone zjedli, a hovorili, že vyzerám ako kôň.
17: Čo sa vám honilo hlavou, keď sa to všetko dialo?
Dopoludnia: Najprv som sa snažil udržať to v sebe a nikomu to nepovedať, okrem svojich priateľov, pretože som si myslel, že to po prvých týždňoch prejde, ale tieto veci sa diali celý rok. Myslím, že sa budete musieť posadiť a prísť na to, ako to zlepšiť. Tak som konečne povedal mame, povedal som jej všetko, čo sa deje. Rozprávala sa s administratívou a oni priviedli dievčatá a rozprávali sa s nimi o tom. Dievčatá, ktoré na mňa hodili obedovú tašku, boli suspendované zo školy. Musíte to teda len upozorniť na ľudí v pozícii autority.
17: Napriek tomu všetkému ste sa predsa len dokázali dostať do súťaže Miss Teen USA a vyhrať prvé miesto! Ako ste v sebe našli sebavedomie?
Dopoludnia: Musíte to ignorovať a mať dôveru v seba. Vždy som sledoval sprievody a myslel som si, že je to niečo zábavné. Vždy som obdivoval dievčatá, ktoré ich robili. Bol som trojportovým športovcom-hokejom, futbalom a volejbalom-a opustil som ich všetkých, aby som pokračoval v modelingu a robil parádu. Keď sa obzriem späť, povedal by som, že sa musíte zamerať iba na to, čo chcete dosiahnuť, a nenechať ľudí, aby vám prekážali alebo vás položili. Len preto, že ťa niekto nazýva menom alebo hovorí o tebe niečo zlé, neznamená to, že mu musíš nevyhnutne veriť a vziať si to k srdcu.
17: Aké sú vaše rady pre dievčatá, ktoré sa dnes stretávajú s tyranmi?
Dopoludnia: Zostaňte sebavedomí a vedzte, že týmto sa svet nekončí, že do konca života nebudete na strednej škole. Sú priemerné dievčatá, nech idete kamkoľvek, ale keď starnete, nemusíte sa nimi obklopovať. Nie si s nimi v triede, neješ s nimi na obed a nehráš sa s nimi, tak sa pozri okolo toho a vieš, že sa to skončí. Tiež to povedzte dôveryhodnému dospelému, povedzte to všetkým svojim priateľom, povedzte to komukoľvek môžete. Ak si to necháte vo svojom vnútri, bude to z vás jednoducho jesť.
Čo si myslíte o príbehu Audry? Boli ste šikanovaní? Podeľte sa o svoj príbeh v komentároch.
